Kolky
Po roku 1941 (založený Slovenský amatérsky kolkársky zväz) sa začali na Slovensku budovať dvojdráhové kolkárne, jednou z prvých bola dvojdráha s asfaltovým povrchom Apolky na Turčianskej ulici, ktorá spočiatku slúžila len vlastným zamestnanom podniku. V roku 1944 v Bratislave sa začala prvá riadna súťaž "bratislavská liga", ktorej sa zúčastnilo 17 družstiev. Po skončení druhej svetovej vojny prvými novinkami v súťažení bol zákaz fajčenia a pitia pri hre. Súťažilo sa v štvordisciplíne v sedemčlenných družstvách. Hráči ŠK Apollo nadviazali prvé kontakty s oddielmi českých krajov a chodili do Zlína, Děčína, Napajediel a Kroměříža.
Významné medzníky
- v roku 1946 Slovenský amatérsky zväz vydal prvé riadne pravidlá o súťažení, hra v kolky bola ustanovená ako kolkársky šport
- v roku 1948 dochádza k vytvoreniu troch žúp, „Apoláci“ hrali v západoslovenskej župe, kde súťažilo 159 družstiev
- družstvo Sokol Apollo v sezóne 1948-49 získalo titul majstra Slovenska, ktorý si zopakovali takmer až o tri desiatky rokov. V priebehu rokov 1956-60 si však dominantné postavenie v Bratislave udržiavali kolkári Dynamo Energia, osemnásobní majstri ČSSR
- v roku 1957 bola zriadená divízna súťaž ako vrcholná súťaž na Slovensku, tretí ročník 1958-59 vyhrala Iskra Slovnaft, vtedy v Apolke kolkársky oddiel tvorila skupinka nadšencov: Ján Búš, Martin Herceg, bratia Ležovičovci, neskôr pribudol Vilo Balažovič, Janko Repka, Štefan Fazika
- koncom sedemdesiatych rokov prišli na Inter Dušan Kliment, Dvorský, Stano Konečný, Štefan Kováč, Fero Bottka, Fero Doupovec, predsedom oddielu bol Janko Repka
- dušou kolárov Interu bol Ján Havran, ktorý hrával prvé odborárske súťaže už v začiatkoch oddielu. Odvtedy bol Interu a kolkárskemu oddielu verný v rôznych funkciách: tréner, vedúci družstva, funkcionár a hospodár až do jeho úmrtia.
- na jeseň 1963 mali československí reprezentanti sústredenie v Bratislave a v rámci neho odohrali priateľské stretnutie s naším družstvom ktoré nastúpilo v zostave Alexander Kováč, Štefan Kováč, Štefan Fazika, Viliam Balažovič, Žák a Martin Herceg. Inter prehral s reprezentantmi len o 47 kolov
- družstvo Interu v zložení Balažovič, Dvorský, Fazika, A. Kováč, S. Kováč. Žiak, náhradníkmi boli Hlinčík, Gajdoš, Herceg si v roku 1966 vybojovalo postup do 1. celoštátnej ligy, trénerom družstva bol Štefan Fazika.
- Inter v roku 1973 brigádnicky zrušil svoju 2-dráhu a na jeseň 1975 otváral na jej mieste novú modernú štvordráhu, na výstavbe ktorej odpracovali stovky hodín členovia klubu
- sedemdesiate roky Inter striedavo postupoval a zostupoval z celoštátnej ligy. Vzostup výkonnosti nastal po fúzii s Energiou a Lokomotívou Bratislava, keď sa podstatne rozšíril hráčsky káder o kvalitných hráčov ako boli Bachratý, Dobrucký, Krtil, Smutný, Hančík, Húšť
- od roku 1997 prešla kolkáreň Interu veľkou rekonštrukciou. "Ak chceme uspieť na medzinárodných turnajoch, musíme hrávať na rovnakých dráhach," tvrdil Ing. Ivan Rybár, vtedajší prezident klubu a hlavný iniciátor rekonštrukcie
- od 1998 má Inter 6-dráhovú kolkáreň svetových parametrov. Kolkáreň má kazetovú dráhu, na akej sa hrajú majstrovstvá sveta
Klubu ako celku sa darilo viac
- ročník 1992-93 sa dohrával ako celoštátna federálna liga. Inter skončil na 2. mieste a získal prvý titul majstra samostatnej Slovenskej republiky
- účasť na Svetovom pohári 1993 v Plankstadte vyniesla Inter na 8. miesto a o rok neskôr v Budapešti obsadili 10 miesto
- v ročníku 1994-95 si družstvo Interu vyskúšalo aj superligu za účasti družstiev z Čiech, Rakúska, Maďarska, Slovinska a Slovenska, ktorej finále sa hralo v Rakúsku a Inter skončil na peknom 3. mieste
- v ročníku 1995-96 sa Inter stal druhýkrát majstrom SR. Majstrovský titul bol nomináciou na Svetový pohár družstiev v Nemecku. V Augsburgu pri prvom štarte neuspeli a skončili až štrnásti zo 16 štartujúcich družstiev
- družstvo Interu drží skvelé výsledky dosiahnuté v histórii kolkov na Slovensku - družstvo 5 789 bodov, najlepší jednotlivec Zdenko Pavlic 1 092 bodov
- zlepšenia ukázali v sezóne 1998-99 aj ostatné štyri družstvá Interu, ktoré majú zastúpenie od 1. slovenskej ligy po 4. bratislavskú ligu
- ročník 1998-99 za prezidentovania Ing. Petra Singhoffera možno považovať za najúspešnejší v histórii Interu. Okrem tretieho majstrovského titulu a úspechu na Svetovom pohári 1988 postúpilo do extraligy aj B družstvo, C družstvo postúpilo do II. ligy, čím Inter ako jediný na Slovensku mal tri družstvá v súťažiach riadených Slovenským kolkárskym zväzom
Tri výnimočné úspechy
Rekonštrukcia dráhy na Interi znamenala rozhodujúci krok k úspechu pri ďalšej účasti na Svetovom pohári, konanom v roku 1998 opäť v nemeckom Augsburgu. Štvrté miesto je najlepším výsledkom slovenského a československého družstva mužov v medzinárodnej súťaži. Pričinili sa o to hráči Pavlic, Igor Jasenský, Púchly, Húšť, Csiba, Celler s trénerom Ivanom Dobruckým.
Na jeseň roku 1999 sa Svetový hral v Bratislave - kvalifikácia na kolkárni Interu a finále na Pasienkoch. Účasť 16 majstrov jednotlivých krajín bola rekordná a kolkári Interu využili domáce prostredie na postup do finále z druhého miesta. Vo finále na Pasienkoch sa nepodarilo získal medailu, ale svojím štvrtým miestom opäť potvrdili, že patria do svetovej špičky kolkárskych. Káder družstva tvorili hráči Milan Celler, Roman Csiba, Peter Hančík, Miroslav Húšť, Igor Jasenský, Jadranko Jerkovič, Zdenko Pavlic, Štefan Púchly, Jozef Samek, tréner Ivan Dobrucký.
Európsky pohár Targovište Rumunsko - 4. miesto.
Majstrovské sezóny
Kolkári Interu vo svojej existencii vybojovali dvakrát druhé miesto v celoštátnej federálnej lige (1983/84, 1984/85), raz získali bronzové medaily (1986/87). V slovenskej lige po roku 1993 to už bolo pestrejšie, trikrát sa stali majstrami SR (1995/96, 1996/97 a 1998/99), päťkrát boli v extralige druhí.
Osobnosti
Výkonnostným vrcholom v reprezentačnom drese bol titul majstrov sveta v roku 1984. V Juhoslávii sa o tento skvelý výsledok družstva ČSSR zaslúžili aj dvaja interisti - Zdeno Krtil a Dušan Kliment. Nepríjemným prekvapením v živote kolkárov Interu bola predčasná strata Zdena Krtila v roku 1995, ktorý bol v príprave na majstrovstvá sveta. Na jeho počesť sa organizuje vždy v auguste Memoriál Zdena Krtila.
Významní kolkári
- na majstrovstvách ČSSR v roku 1984 získal Juraj Surovec majstrovský titul v disciplíne 2x100 hodov združených výkonom 796 bodov
- kúsok bronzu z majstrovstiev sveta juniorov patrí Interu vďaka Romanovi Fúskovi v družstve SR
- na MS juniorov 1998 v Opave pretekári Interu Samek, Pariža, Pipíška v reprezentačnom drese skončili na 4. mieste
- Ľubomír Bugár - MS v Poznani 2000 (dvojice) - 3. mieste
- Miroslav Vlčko - Svetový pohár jednotlivcov Osijek Srbsko - 2. miesto v Pohári národov
- Janko Jasenský sa v roku 2006 na MS junirorv v družstvách umiestnil na 3. mieste a ako jednotlivec na 5. mieste a na MS kateov v družstvách na 3. mieste
- na Svetovom pohári jednotlivcov v Türgn Mures sa Janko Jasenský umistnil na 2. mieste
- účastníkmi MS 2007 kolkárov v Košiciach za Inter boli Ľubomír Bugár, Ján Jasenský a kategórii dorasteniek Ľubnica Listoferová
- Ľ. Listoferová, ako reprezentantka Slovenska dorasteniek získala na MS 2007 v Košiciach v súťaži družstiev striebornú medailu
- víťazom Svetového pohára juniorov 2008 v Gostyne (Poľ.) sa stal člen KK AŠK Inter Ján Jasenský (19 rokov), v konkurencii 16 štartujúcich z 11 krajín sa prebojoval do finále, kde vyhral nad Vseteckom (Rak.) 2:2 (576-575)
Reprezentanti v Interi
Kolkári Interu patrili k republikovej špičke. Jednoznačne to dokumentuje 13 reprezentantov ČSSR a SR mužov, 6 reprezentantov z kategórie juniorov a kvalitu metodiky tréningu dokazuje aj kvarteto reprezentačných trénerov. Súpiska:
- Muži - František Fazika, František Bottka, Dušan Kliment, Zdeno Krtil, Zdeno Smutný, Roman Fúska, Peter Hančík, Štefan Púchly, Jozef Samek, Ing. Igor Jasenský, Roman Csiba, Branislav Pariža, Ľubomír Bugár, Janko Jasenský
- Juniori - Maroš Végh, Peter Halačka, Jozef Samek, Ľubomír Pipíška, Branislav Pariža, Ján Jasenský
- Reprezentační tréneri - Emil Bachratý, Ivan Dobrucký, Zdenko Pavlic
Funkcionári na poste predsedu, resp. prezidenta klubu
Ján Repka |
1940 - 1960 |
Stanislav Parák |
1960 - 1963 |
František Berčík |
1963 - 1968 |
Ján Rehák |
1969 - 1970 |
František Fazika |
1971 - 1980 |
Milan Preisinger |
1981 - 1985 |
František Gottlieber |
1985 - 1995 |
Ing. Ivan Rybár |
1995 - 1997 |
Ing. Peter Singhoffer |
1997 |